Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch - Thain János Múzeum Érsekújvár 

3-grajciar (groš)  Ferdinanda III. (1637-1657)

strieborná minca, z rokov 1637 a 1643

Na averze mince nájdeme vyobrazenie cisára v podobe, aká sa ustálila od čias Mateja II. Habsburského (1608-1619) po tom, ako bol v roku 1612 zvolený za rímsko-nemeckého cisára.  Odvtedy Matej nebol zobrazený s uhorskou korunou – ako symbolom najvyššej moci- na hlave, ale s vavrínovým vencom, ktorý bol symbolom cisárskej moci. Busta cisára sa odvtedy zobrazovala  v zbroji. Táto forma zobrazenia panovníkov sa ustálila na desaťročia a v takejto podobe – s vavrínovým vencom na hlave - nájdeme zobrazeného aj Ferdinanda III.

Zápisnica spoločenstva uhorských krajčírov v Nových Zámkoch (1875 – 1899)

Krajčírstvo sa ako samostatné remeslo vyčlenilo niekedy okolo 13. storočia v dôsledku zmien v trendoch odievania s nástupom šiat kopírujúcich krivky postavy. Krajčíri zhotovovali predovšetkým mužský odev, výroba ženského ostávala v rukách špecializovaných vidieckych šičiek. U nás prvé zdokumentované krajčírske cechy zakladali v 15. storočí. Krajčíri sa mohli ďalej deliť podľa špecializácií na odevy, ktoré vyrábali. Od 2. polovice 18. storočia sa na mnohých miestach delili na nemeckých a uhorských krajčírov, pričom tí druhí sa špecializovali na šitie tmavého odevu ľudového strihu, zdobeného bohatým šnurovaním.

Postriebrená esovitá záušnica

Februárovým predmetom mesiaca je esovitá záušnica. Bola vyhotovená z kovového drôtu kruhového prierezu a jej povrch bol postriebrený. Mala kruhovitý tvar, jeden jej koniec bol roztepaný do širokej dvojitej esovitej slučky, druhý bol rovno odstrihnutý. Tento druh šperku, ktorý skrášľoval hlavu žien, bol pomenovaný práve podľa tejto esovitej slučky. Ženy ju nosili ako súčasť každodenného i sviatočného kroja.

Esovité záušnice ženy nosili na kožených pásikoch alebo textilných stuhách - čelenkách, kam ich buď prišili niťou alebo prevliekli koniec krúžku cez otvor na povrchu stuhy alebo pásika. Na stuhe, ktorá bola obtočená okolo hlavy ženy, záušnice boli umiestené v blízkosti uší. Buď viseli pred alebo za uchom. Pri odkrývaní hrobov archeológovia ich spravidla nachádzajú pri pravej alebo ľavej strane lebky. Odtiaľ pochádza aj názov „záušnica“.

Krúžok tejto záušnice má priemer 21 mm a šírka jej roztepanej esovitej slučky je 4 mm. Veľkosť esovitých záušníc  sa v priebehu storočí postupne zväčšovala a v 13. storočí dosahovala už 100 mm. Najmenšie exempláre mali iba 10 mm. Šírka esovitej slučky sa pohybovala v rozmedzí 2 až 15 mm.

Uvedený predmet pochádza z lokality Ondrochov II. Bol nájdený pri výskume kostrového pohrebiska z 9. – 10. stor. Pochádza zo sekundárne porušeného kostrového hrobu 11/57, v ktorom  lebka a hrudný kôš mŕtveho boli rozhádzané. Záušnica sa našla sekundárne vedľa pravej stehennej kosti pochovaného.

Do archeologickej zbierky Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch sa tento šperk dostal ako deponát z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Zbierkový predmet môžeme rámcovo datovať do 9. – 10. storočia.

Fragmenty zubov mastodonta

(Anancus arvernensis)

Januárovým predmetom mesiaca sú dva fragmenty zubov mastodonta druhu Anancus arvernensis. Tento druh eurázijského zástupcu chobotnatcov (Proboscidea) žil v období miocénu až pleistocénu pred zhruba dvomi miliónmi rokov. Meral okolo troch metrov v kohútiku a vážil približne päť ton. Celkovo sa podobal na moderných zástupcov čeľade slonovitých. Mastodonty mali však kratšie nohy, zato oveľa dlhšie a rovnejšie kly. Tie im pravdepodobne slúžili ako defenzívna zbraň, podobne, ako u ich súčasných príbuzných.