Skip to content
úzka obrazovka

široká obrazovka

Increase font size

Decrease font size

Default font size

prednastavená farba ružová farba zelená farba červená farba

Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch

Predmet mesiaca 2/2012    PDF Tlačiť E-mail

Ľavoručná dýka zo 17. storočia


Už v 15. storočí sa sporadicky objavuje na území Španielska a Francúzska fenomén šermiarskych súbojov. S ich rozmachom v priebehu nasledujúceho storočia sa objavuje ľavoručná dýka, ako párová zbraň k rapieru alebo kordu, ktorá, držaná v ľavej ruke v palcovej polohe, dopĺňala akcie dlhšej zbrane viazaním súperovej zbrane. Oproti starším priečkovým dýkam mali ľavoručné dýky dlhšiu záštitu (či už rovnú alebo prehnutú) a jemnejšie spracovanie. Najslávnejšie sú španielske ľavoručné dýky z prelomu 16. a 17. storočia so dlhými priečkovými záštitami doplnenými širokým záštitným listom. Na čepeli, blízko ricassa (neobrúsenej časti čepele pod záštitou) boli často rôzne výrezy a výstupky slúžiace na zachytenie a zlomenie protivníkovej čepele.

Vystavená ľavoručná dýka je práve takýmto španielskym typom. Má dvojsečnú vlnitú (tzv. plamennú) čepeľ kosoštvorcového prierezu s obojstranným stredovým výbrusom.
Priama, pomerne široká záštita je zdobená jednoduchými lineárnymi a špirálovými vzormi a zakončená profilovanými šištičkami. Na záštitu je zručne navarený oblúkovitý, lineárnym vzorom zdobený, kanelovaný záštitný list, ktorý má tvar trojuholníka.
Špirálovitá profilovaná rukoväť je obtočená stlačeným železným drôtikom a z oboch strán zakončená objímkami z pletencov dvojitého mosadzného drôtu. Rukoväť dýky je zakončená železnou hruškovitou hlavicou.
Rozmery: dĺžka čepele 55 cm, šírka čepele pri záštite 2,5 cm, šírka záštity 21,5 cm, dĺžka rukoväte 10 cm a dĺžka hlavice 5 cm.
Zvlneného tvaru sa dosahovalo popúšťaním a vykúvaním oceľovej tyče - budúcej čepele. Zváralo sa pomocou tavidla nasypaného na vyhladené styčné plochy, ktoré sa nahriali na teplotu nad 1300°C a pod veľkým tlakom, alebo pomocou rýchleho prekutia, rovnomerne spojili. Úlohou tavidla je rozpustenie povrchovej trosky, ktorá sa zo zvaru vytlačí a nebráni tak spojeniu ocele.
Jej výrobca nie je známy a rovnako tak ani jej osudy až do roku 1967, kedy ju múzeum získalo kúpou od súkromnej osoby za 25 Kčs.
Záujemci si ju môžu prezrieť vystavenú ako predmet mesiaca február 2012 v priestoroch Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch na ulici M. R. Štefánika 38.


Mgr. Pavol Rusnák