Upozornenie novozámockej mestskej rady zo dňa 7. novembra 1938

Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch vybralo ako predmet mesiaca november 2018 leták vydaný novozámockou mestskou radou dňa 7. novembra 1938, ktorý je pamiatkou na pričlenenie mesta k Maďarskému kráľovstvu v dôsledku rozhodnutia Prvej viedenskej arbitráže, ku ktorému došlo pred 80 rokmi. Išlo o dozvuk Mníchovskej dohody z 30. septembra 1938, skrze ktorú mocnosti prisúdili územie Sudet Nemecku a nariadili vyriešiť revizionistické požiadavky Maďarska medzištátnou dohodou. Keďže vzájomné rokovania neviedli k výsledkom akceptovateľným jednou, či druhou stranou, došlo k požiadaniu mocností o vyriešenie sporu prostredníctvom arbitráže. Po odmietavom stanovisku Veľkej Británie a Francúzka sa 2. novembra 1938 zišli vo Viedni predstavitelia Nemecka a Talianska a vyniesli rozhodnutie, na základe ktorého bola pod zámienkou vytvorenia etnických hraníc asi štvrtina územia Slovenska pripojená k Maďarsku, okrem iného aj Nové Zámky.

Galoše

Názov gumených návlekov na obuv pravdepodobne pochádza z francúzkeho slova „galoche“, no sú aj teórie raziace grécky pôvod sprostredkovaný latinčinou.

ŠTÁTNY ÚVEROVÝ LÍSTOK 5 RUBLOV

RUSKO, 1909

Najstaršou, dodnes existujúcou národnou menou sveta je britská libra, druhé miesto po nej zaujme ruský rubel so svojou 700 -ročnou históriou. Prvá písomná zmienka o používaní rubla je totiž z roku 1316: zachovala sa v Tverskej kronike, kde sa spomína víťazstvo istého kniežaťa, ktorý ako bonus k vyhratej bitke dostal 5000 rublov ako kontribúciu, teda vojnovú daň. V tomto období, ako aj počas celého 14. a 15. storočia ruble ešte nemali formu mincí, ale existovali v podobe 14-20 cm strieborných prútov, a práve  názov rubel odkazuje  na tento spôsob jeho používania, keďže slovo „rubiť“ označuje odtínanie kúskov striebra zo spomínaných prútov.

Mimoriadne vydanie denníka FRISS UJSÁG

Predmetom mesiaca júl 2018 je mimoriadne vydanie budapeštianskeho denníka FRISS UJSÁG z 28. júna 1914, ktoré prináša právu o sarajevskom atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda a jeho manželku.

3-grajciar (groš)  Ferdinanda III. (1637-1657)

strieborná minca, z rokov 1637 a 1643

Na averze mince nájdeme vyobrazenie cisára v podobe, aká sa ustálila od čias Mateja II. Habsburského (1608-1619) po tom, ako bol v roku 1612 zvolený za rímsko-nemeckého cisára.  Odvtedy Matej nebol zobrazený s uhorskou korunou – ako symbolom najvyššej moci- na hlave, ale s vavrínovým vencom, ktorý bol symbolom cisárskej moci. Busta cisára sa odvtedy zobrazovala  v zbroji. Táto forma zobrazenia panovníkov sa ustálila na desaťročia a v takejto podobe – s vavrínovým vencom na hlave - nájdeme zobrazeného aj Ferdinanda III.

Zápisnica spoločenstva uhorských krajčírov v Nových Zámkoch (1875 – 1899)

Krajčírstvo sa ako samostatné remeslo vyčlenilo niekedy okolo 13. storočia v dôsledku zmien v trendoch odievania s nástupom šiat kopírujúcich krivky postavy. Krajčíri zhotovovali predovšetkým mužský odev, výroba ženského ostávala v rukách špecializovaných vidieckych šičiek. U nás prvé zdokumentované krajčírske cechy zakladali v 15. storočí. Krajčíri sa mohli ďalej deliť podľa špecializácií na odevy, ktoré vyrábali. Od 2. polovice 18. storočia sa na mnohých miestach delili na nemeckých a uhorských krajčírov, pričom tí druhí sa špecializovali na šitie tmavého odevu ľudového strihu, zdobeného bohatým šnurovaním.

Kamenný brúsik 

Marcovým predmetom mesiaca je kamenný brúsik (oslička). Bol vyhotovený pravdepodobne z fylitickej bridlice sivej farby. Má nepravidelný oválny tvar. Horná časť brúsika je polkruhovito vykrojená, dolná je šikmo zrezaná. Najväčšiu šírku predmet dosahuje v dolnej tretine. Pod okrajom brúsika sa nachádza vyvŕtaný kruhovitý otvor, ktorý mohol slúžiť na prevlečenie šnúrky alebo koženého pásika, pomocou ktorého ho vedeli pripevniť na opasok. Vyskytujú sa aj prípady, kedy tvarovo podobný kamenný predmet sa nosil na krku ako amulet. Na jeho spodnej strane sú viditeľné stopy po používaní. Dĺžka brúsika je 6,7 cm, jeho šírka sa pohybuje medzi 1,6 až 3,4 cm. Priemer vyvŕtaného otvoru je 0,3 cm.

Postriebrená esovitá záušnica

Februárovým predmetom mesiaca je esovitá záušnica. Bola vyhotovená z kovového drôtu kruhového prierezu a jej povrch bol postriebrený. Mala kruhovitý tvar, jeden jej koniec bol roztepaný do širokej dvojitej esovitej slučky, druhý bol rovno odstrihnutý. Tento druh šperku, ktorý skrášľoval hlavu žien, bol pomenovaný práve podľa tejto esovitej slučky. Ženy ju nosili ako súčasť každodenného i sviatočného kroja.

Esovité záušnice ženy nosili na kožených pásikoch alebo textilných stuhách - čelenkách, kam ich buď prišili niťou alebo prevliekli koniec krúžku cez otvor na povrchu stuhy alebo pásika. Na stuhe, ktorá bola obtočená okolo hlavy ženy, záušnice boli umiestené v blízkosti uší. Buď viseli pred alebo za uchom. Pri odkrývaní hrobov archeológovia ich spravidla nachádzajú pri pravej alebo ľavej strane lebky. Odtiaľ pochádza aj názov „záušnica“.

Krúžok tejto záušnice má priemer 21 mm a šírka jej roztepanej esovitej slučky je 4 mm. Veľkosť esovitých záušníc  sa v priebehu storočí postupne zväčšovala a v 13. storočí dosahovala už 100 mm. Najmenšie exempláre mali iba 10 mm. Šírka esovitej slučky sa pohybovala v rozmedzí 2 až 15 mm.

Uvedený predmet pochádza z lokality Ondrochov II. Bol nájdený pri výskume kostrového pohrebiska z 9. – 10. stor. Pochádza zo sekundárne porušeného kostrového hrobu 11/57, v ktorom  lebka a hrudný kôš mŕtveho boli rozhádzané. Záušnica sa našla sekundárne vedľa pravej stehennej kosti pochovaného.

Do archeologickej zbierky Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch sa tento šperk dostal ako deponát z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Zbierkový predmet môžeme rámcovo datovať do 9. – 10. storočia.

Fragmenty zubov mastodonta

(Anancus arvernensis)

Januárovým predmetom mesiaca sú dva fragmenty zubov mastodonta druhu Anancus arvernensis. Tento druh eurázijského zástupcu chobotnatcov (Proboscidea) žil v období miocénu až pleistocénu pred zhruba dvomi miliónmi rokov. Meral okolo troch metrov v kohútiku a vážil približne päť ton. Celkovo sa podobal na moderných zástupcov čeľade slonovitých. Mastodonty mali však kratšie nohy, zato oveľa dlhšie a rovnejšie kly. Tie im pravdepodobne slúžili ako defenzívna zbraň, podobne, ako u ich súčasných príbuzných.